Evanjelický a. v. farský úrad Málinec,
Kostolná 75/6,
985 26 Málinec
Kontakt : 0918 478 783
Mgr. Irena Gajdošová- námestná farárka
E-mail: ecavmalinec@gmail.com
Zborová dozorkyňa: Ing. Kvetoslava Turicová
Zborový kantor: Ing. Dušan Michalove
Cirkevné zbory Novohradského seniorátu: Ábelová, Budiná, Cinobaňa, České Brezovo, Dobroč, Dolná Strehová, Dolné Strháre, Horná Strehová, Horný Tisovník, Kalinovo, Lovinobaňa, Ľuboreč, Lučenec, Malá Čalomija, Malé Zlievce, Málinec, Mašková, Ozdín, Polichno, Poltár, Pondelok – Hrnčiarska Ves, Pôtor, Príbelce, Senné, Stredné Plachtince, Tomášovce, Turíčky, Uhorské, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Závada (31)
Prvá synoda.
Zo spomienok Mgr. Ivana Muchu
Cestujúc na svoju prvú synodu, ktorá sa tohto roku konala v kúpeľnom meste Piešťany, bol som plný očakávania a hlavou sa mi preháňali rôzne otázky. V akej atmosfére bude rokovanie synodálov prebiehať? Dôjde k pokojnej alebo napätej ,,výmene stráží“ v predsedníctve našej cirkvi? Ktorí hostia z domova i zo zahraničia prijali pozvanie? Ako môžem ja svojou nepatrnou troškou priložiť kamienok na budovanie našej drahej cirkvi? Som vôbec hoden zúčastniť sa podujatia takého rozmeru? Tak ako mnohí iní, aj ja som cítil nesmiernu zodpovednosť a zmysel pre službu, do ktorej nás Pán Boh povolal. Uvedomoval som si, že zastupujem nielen seba – svoje názory a presvedčenie, ale takisto reprezentujem svoj zbor i Novohradský seniorát. Preto som sa snažil ešte pred samotnou synodou čo najpozornejšie vnímať pohľady bratov a sestier v našich zboroch.Začiatok synody bol pre mňa a mojich spolucestujúcich z Novohradu dosť hektický, pretože sme došli polhodinu pred otváracími službami Božími a autobus so synodálmi smerujúci do chrámu sme už nestihli. Našťastie nám pomohol brat senior S. Mišiak, vďaka ktorému sme nič nezmeškali. V útulnom piešťanskom kostole sme boli svedkami vrúcneho prijatia zo strany domácich viery, ktorí sa v spolupráci s predsedníctvom bratislavského seniorátu ozaj dobre pripravili, čo bolo badať počas celého zasadnutia synody. Všetci prítomní akiste pookriali pri zvesti slova Božieho, ktorú predniesol dôstojný brat biskup ZD Mgr. Milan Krivda a naplnení Duchom Božím sa odobrali do hotela Sorea, kde prebiehalo celé rokovanie.Už stredajší večer ukázal, že túžbou väčšiny zúčastnených synodálov je, aby zasadnutie viedlo nové predsedníctvo synody. Badateľné to bolo po správe predsedníctva cirkvi, najmä jej druhej časti, ktorú podal brat Ing. Ján Holčík, CSc. Nasledovala plodná diskusia, ktorej ovocím bolo na jednej strane poďakovanie doterajšiemu vedeniu našej cirkvi, ktoré svoj mandát odovzdalo bratovi Klátikovi a bratovi Delingovi a na strane druhej úsilie o vyvarovanie sa chýb a hriechov z minulosti, ktoré mali negatívny dopad na evanjelickú obec i vzťahy v nej. Potom sa zhromaždení dohodli, že vo štvrtok dopoludnia prebehne hlasovanie, kde bude zvolené nové predsedníctvo synody. V tej chvíli som netušil, čo sa počas niekoľkých hodín udeje. Bolo potrebné nájsť vhodných kandidátov, no niektorí, čo boli oslovení, kandidatúru odmietli. Z krátkej porady delegátov Západného dištriktu teda žiadne meno nevzišlo. Nazdával som sa, že si po dlhej ceste ako šofér a po večernom rokovaní oddýchnem, ale opak bol pravdou. Bol som totiž oslovený, aby som vzal kandidatúru na predsedu synody z radov ordinovaných. Najprv sa mi zdalo, že ide o nejaký žart zo strany ľudí, ktorých si nesmierne vážim a mám ich rád, no keď som zistil, že tomu tak nie je, priznám sa, cítil som úžasnú malosť. Kto som ja, aby som niečo také vykonával? Som posledný z posledných, omrvinka na stole tohto podujatia. Ja mám viesť tých, ktorí sú skúsenejší, vzdelanejší, od ktorých som sa toľko učil? Keď som s kandidatúrou napokon súhlasil, nemohol som zaspať. Vnútorne som zápasil a modlil sa slovami: ,,Bože, ak je to Tvoja vôľa, nech sa to stane pre dobro a pokoj našej cirkvi. Ak však nie som ten, kto by mal zastávať túto funkciu, chráň našu cirkev pred takými ako som ja a nedovoľ, aby bol zvolený nesprávny človek.“ Po tom, ako som bol zvolený a ako som si sadol za predsednícky stôl, som prosil Boha, aby zo mňa urobil nástroj pokory a lásky, pokoja a radosti, poriadku a disciplíny. Viem, že nie som hoden a že som posledný z tých, kto by si to zaslúžil. Ale s pomocou Božou sa vynasnažím túto úlohu vykonávať zodpovedne a čestne. Aj ja chcem prispieť k tomu, aby sme boli nielen poslucháčmi, ale predovšetkým činiteľmi slova Božieho. Som rád, že tohtoročná synoda prebehla v pokojnej atmosfére, že bolo cítiť akési príjemné uvoľnenie, vzájomnú úctu, ohľaduplnosť i snahu slúžiť Hospodinu slovom aj skutkom. Verím, že prijatými uzneseniami sme napomohli dobrému dielu a priniesli niečo pozitívne. Uvedomujem si, že niektoré veci treba doladiť a vylepšiť, a preto prosím o trpezlivosť, porozumenie a súcit, ktorého je v súčasnej dobe taký nedostatok. Prosím celú evanjelickú verejnosť, aby si ctila tých, čo prichádzajú i tých, čo zo svojich funkcií odišli. Naša cirkev potrebuje, aby sme ju milovali a aby v nej vládli dobré vzťahy. Iba tak bude dôveryhodná a bude vydávať dobré svedectvo, iba tak pritiahne ku Kristovi.
Ivan Mucha