Ing. ARCH. Ján Gasper
ING. ARCH. GASPER Ján (Paľuško) – architekt, projektant, urbanista (13.11.1934 Málinec, okr. Poltár – 3. 11. 1997 Košice). Otec Pavel G., obecný doručovateľ, robotník (1901 – 1969), matka Helena rod. Findrová, družstevná roľníčka (1904 – 1983), mal 3 bratov a sestru. Manželka Eugénia, rod. Pavelková, učiteľka (1942 Rákoš, okr. Revúca -), synovia MUDr. Ján (1965 -), Ing. Miroslav, technik (1968 -), Ing. Jaroslav, zootechnik (1970 -).

R. 1940 – 45 navštevoval ľud., 1945 – 49 meštiansku školu v Málinci, 1949 – 53 študoval na gymnáziu v Lučenci, 1954 – 60 na Fak. Architektúry a pozemného staviteľstva VUT v Brne, 1960 Ing. arch. Na študijných cestách bol v Dánsku, Francúzsku, Juhoslávii, NDR, Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku, Taliansku a v ZSSR. R. 1953 – 54 osvetový inšpektor na ONV v Hurbanove, 1960 – 61 urbanista na Stredoslov. KNV, 1961 – 65 vedúci stavebnej skupiny Št. inštitútu pre typizáciu a vývoj, 1965 – 66 zakladateľ a vedúci projekcie Krajskej organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky KORT v Banskej Bystrici, 1966 – 75 vedúci projekčného odd. Interprojektu, 1975 – 94 vedúci ateliéru a vedúci projektant Urbionu v Košiciach, od 1994 na dôchodku.
Autor početných architektonických a urbanistických projektov, v kt. sa zameriaval najmä na projektovanie šk., priemyselných, poľnohospodárskych a bytových komplexov, pričom ich realizácia bola spojená prevažne s vých. Slovenskom. Medzi jeho najprogresívnejšie práce v tejto oblasti patrili bytové jednotky typu Inter (sídliská II. a IV. Vo Vranove nad Topľou, sídlisko v Trebišove), experimentálny, netradične riešený šk. areál Slávia (komplex budov pre ZDŠ, učňovské stredisko, gymnázium, ekonomickú školu, internát, bazén a športové zariadenie) vo Vranove nad Topľou s kapacitou 2 500 žiakov, viacúčelová škola šk. budova v Čaklove, SPTŠ v Liptovskom Mikuláši, v Lučenci a vo Zvolene (všetky s T. Učnayom), ZDŠ v Boli, Nižnom Hrabovci, Sačurove, Trebišove a vo Vranove nad Topľou, materská škola a jasle vo Vranove nad Topľou a i. Vyprojektoval viacero prác vzorovej a typizačnej povahy, napr.: malý dom služieb typu MDS-500 v Očovej a v Rimavskej Sečí, odrodová skúšobná v Detve, vzorové riešenie moderného poľnohosp. Závodu (JRD Sebechleby, 1962), bytové jednotky pre učiteľov (v okr. Vranov nad Topľou, Humenné a Michalovce). Z prác urbanistickej povahy zaujal zastavovacími plánmi (JRD Lehota pod Vtáčnikom, JRD Koš, Mechanizačné stredisko vo Zvolenskej Slatine, Slov. magnezitové závody v Lubeníku, Ortuťovňa v Rudňanoch, výrobno-nákupné strediská v Lipanoch, Michalovciach, Sobranciach, Trebišove, vo Vranove nad Topľou-Čemernom) a územnými plánmi stredísk cestovného ruchu v Žiarskej doline, kúpeľného mestečka Gánovce, Podolínca a jeho spádového územia (Vyšné Ružbachy, Nižné Ružbachy, Lomnička), chatovej oblasti v Brezine. Jeho novátorský návrh poschodovej odchovne mladého dobytka (1958)  sa nerealizoval. Počas pôsobenia v Urbione sa významne podieľal na dokončení územno-plánovacej dokumentácie Vysokých Tatier ako jedného z najrozsiahlejších urbanistických projektov na Slovensku, o. i. spoluautor územného plánu Veľkého územného celku Gemer – Muránska Planina, Podtatranského mestského regiónu a i. Autor niekoľkých št. expertíz na sídliská v Stredoslov. a vo Východoslov. kraji.
Zaoberal sa aj problematikou starých slov. sklární (v Málinci a i.) a históriou sklárskej výroby na Slovensku vôbec, ale aj vlastivedným výskumom a príspevky s touto problematikou publikoval v periodikách Nové obzory, Obzor Gemera, Sklář a keramik, Slov. archeológia , Smer, Technické noviny, Vlastivedné štúdie Gemera, Vlastivedný časopis a i. Ako študent – brigádnik baní v Karvinej sa koncom 50. rokov zaslúžil o založenie prvej slovenskej školy v Čechách. Vypracoval rodokmeň a dejiny rodu Gasperovcov z Málinca (1989) od roku 1762
Od 1966 člen Gemerskej vlastivednej spoločnosti, 1968 – 97 MS, od 1973 Zväzu slov. architektov. R. 1984 vzorný pracovník Slov. komisie pre vedecko-technický a investičný výber.
Venoval sa aj turistike a spoznávaniu prírodných krás Slovenska. Veľmi rád sa vracal do svojho rodného chotára. Hlavne na sklonku svojho života prešiel okolie Málinca a Rákoša.
Aj súčasní autori vo svojich dielach citujú, resp. využívajú práce.
 
Dielo (výber): štúdie: K dejinám technológie sklárskej výroby na Slovensku do konca 17. storočia. In: Z dejín vied a techniky 5, 1969, s.11-45; O mátohách, strigách a húkolienkach v hornom Novohrade. In: Obzor Gemera, 11, 1980, s. 159 – 164; Sklárne Slovenského Rudohoria a blízkeho Podjavoria. IN: Vlastivedné štúdie Gemera 3, 1985, s. 62 – 10; Málinec: Z histórie obce s bohatou sklárskou tradíciou. Vlastivedný časopis, 35, 1986, č. 2, s. 56 – 62; Sklárske robotnícke družstvo v Málinci. IN: Vlastivedné štúdie Gemera 4, 1986, s. 52 – 7; architektonické: hydináreň pre 6 000 sliepok (diplomová práca, 1960); JRD, Sebechleby (1962); SPTŠ, Liptovský Mikuláš; SPTŠ, Lučenec; SPTŠ, Zvolen (všetky s T. Učnayom, 1963 – 65); odrodová skúšobňa, Detva (1965); ZDŠ, Boľ; ZDŠ, Trebišov (obe 1968); ZDŠ, Nižný Hrabovec; ZDŠ, Sačurov (obe 1969); šk. areál Slávia, Vranov nad Topľou (1970 – 73); bytové jednotky typu Inter, sídlisko, Trebišov; sídliská II. a IV., Vranov nad Topľou (1970 – 73); materská škola s jasľami, Vranov nad Topľou (1972); združená budova ZDŠ a materská škola, Čaklov (1975); ZDŠ, Vranov nad Topľou: domy služieb, Očová; Rimavská Seč; urbanistické: zastavovacie plány: JRD, Koš; JRD Lehota pod Vtáčnikom; JRD, Sebechleby (všetky 1964); Mechanizačné stredisko, Zvolenská Slatina; Ortuťovňa, Rudňany; Slov. magnetizové závody, Lubeník (všetky 1967 – 68); výrobno-nákupné strediská, Lipany; Michalovce; Sobrance; Trebišov; Vranov nad Topľou - Čemerné; územné plány: strediská cestovného ruchu, Žiarska dolina, Vysoké Tatry (1976); Gánovce (1978); Podolínec; Veľký územný celok Gemer – Muránska planina (1985); Podtatranský mestský región (1986); Vyšné Ružbachy; Nižné Ružbachy; Lomnička; chatová oblasť, Brezina, rodokmeň a dejiny rodu Gasperovcov z Málinca (1989).
Literatúra: biografické články, Projekt, 26, 1984, č. 10, s. 67; Technické noviny, 32, 1984, č. 49, s. 2 –Kto je kto v architektúre na Slovensku. B.m. 1995, s. 42; Archív NbiÚ SNK (dotazníky 1978, 2005, výpis z matriky a i. dokumenty), Biografický lexikón Slovenska (2007) III G-H