Vítajte,
Môžete sa Prihlásiť alebo Registrovať.    Nepamätáte si heslo?

Malej princ - Malý princ
(1 videní) (1) hosť
DoleStránka: 1
Téma: Malej princ - Malý princ
#143
Malej princ - Malý princ Pred 7 rok, 5 mesiaca Karma: 0
Antoine de Saint-Exupéry
Malej princ
26.kapitola

Ňiďeľako studňe bola zrícaňina stareho kamenneho múru.Kod son sa sen na druhý ďen večeron vracav z robote,zazrev son z ďaľé Maleho princa,
ako seďí so spusťénema nóhý horka na múriku.A začúv son,že vraví:
-Tak te si na toto nepamätuješ?-vravev.-To nebolo presňe tuna!
Ňijáky hlas mu bezpochybe ňič ňepovédav,ľebo Malej princ odpovédav:
-Hej!Hej!Je to navozaj tótot ďen,aľe ňi na tonto mesťe...
Šév son ďaľé g múriku.Ešťe furt son ňikoho ňeviďev,aňi ňepočúv.A jus Malej princ veľakomu zas odpovédav:
-Nuža!Zazréš,ďe sa začína mojej stopa v pésku.Tak aj te na mňej počkaj.
Buďen tan ňeska v noci.
Bov son dobrech dvadsat metró od múru a ešťe furt son ňič ňeviďev.
Malej princ chviľi ňič ňevravev,poton povédav:
-Máš dobrú ótravu?Si si istej,že ma ňenaháš za veľej času sa mordovaťi?
Zastáv son,srdce mi sťislo,aľe furt son to ňechápav.
-Tak choj het! – povédav. – Chcen zíťi ló.
Aj jej son sa pozrev lóka k päťe múru,a odskočev son!Gu malemu princovi sa vzpínav edon z tech žotech hadó,keré vás raz za tridsat
sekúnd zamorduju.Rozbehov son sa,šmátrajúci po vačku,abe son z ňeho vyťejhov gvér,ale na hurhaj,čó son narobev,had sa poťichúnky vťejhov
do pésku,iba s takyn ľahkyn šuchoton pomedzi skale.
Doťerigav son sa k múru akurát,abe son zachyťev do náručej chlapčoka-princa,bľadeho ako sňeh.
-Éj,či je to za gľajch!Tak te sa s hadý dávaš do debate!
Rozvejzav son mu zlatožotej ručňík,kerót furton mav na gágore.Navochčev son mu sluche a dav son sa mu napiťi.Aľe trpó son sa neodvážev už ňič vypetovaťi.Vážňe ne mňej kukav a objav kolo gágora.
Cíťev son,že srdce mu bije ako zomérajúcimu,trafénemu táčikovi.Povédav mi:
-Son rád,že si prišév na to,čo tvojé mašiňe način.Buďeš sa moci vráťiťi domó...
-Skejt to véš?
Jus son mu prišév povédaťi,že naprék šeckyn predpoveďán sa mi robota podarela!
Na mojí otázku ňeodpovédav,aľe pokračovav:
-Aj jej sa ňes vráťin domó...
Poton smútňe dodav:
-Je to oveľej ďaľé...je to oveľej ťažši...
Dobre son vycíťev,že sa ďeje dač ňiobečajnó.Schmatov son ho do náručej ako maló ďíťa,aľe aj tak sa mi zdalo,že sa kovže lóhlavó do prépasťi, a jej ňemóžen ňič spraviťi,abe son ho zadržav...
Hľaďev son vážňe veľaďe do ďeľaka.
-Mán tvojí ovéčku.A mán aj bedňičku pre ovéčku.A mán aj náhubok...
A smútňe sa usmev.
Za veľej son čakav.Cíťev son,že pomale prichádza ku sebe.
-Chlapčok mój,te si sa bojav...
Bojav sa,pravda!Aľe ťichúnko sa zasmev:
-Ňes v noci sa buďen ešťe oveľa vejc bojaťi...
Zas son zmeravev,kod son si uvedomev,že sa robi dač ňenapraviteľnó.
A pochopovev son,že bech ňezňésov mešľénku ňepočúťi ňigda vejc tót sméch.Bov pre mňej ako studňička v púšťi.
-Chlapčok mój,chcen ešťe počúťi,ako sa smeješ...
Aľe ón mi povédav:
-Túto noc to buďe rok.Mojej hvézda sa nachométňe jus nad méston,ďe son vlaňi spádov...
-Chlapčok mój,čak je tót príbeh o hadovi,či stretnúťi s ňin a o hvézďe ľen planen snon...?
Aľe on mi ňeodpovédav na tótot dotaz.Povédav:
-To,čo je dóľežitó,je ňeviďiťeľnó...
-Tuža...
-Je to ako s ten kveton.Kod máš rád ednú kveťinu,kerá je na veľakeré hvézďe,je veľmi príjemnó hľaďeťi v noci na ňebä. Šecke hvézde rozkvitnu.
-Tuža...
-Je to ako s tó vodó.Tá,z keré si sa mi dav napiťi,bola ako hudba,ďakovaťi hrejďeľu a povrazu...pamätuješ...bola dobrá.
-Pravda...
-V noci buďeš kukaťi na hvézde,aľe one ňeznamenaju pre šeckych to samó.Pre ednech,čó cestuju,sa hvézde sprévodcami.
Pre druhych sa iba malema sveťélkami.Pre tech,čó sa učencí,sa probléma-mi.
Pre mojho obchodňíka bole zo zlata.Aľe šecke té hvézde sa ťicho.Te buďeš maťi také hvézde,aké ňéma ňik...
-Čó ten chceš povédaťi?
-Kod buďeš v noci hľaďeťi na ňebä,buďe sa ťi zdaťi,akobe sa šecke hvézde smejle,ľebo aj jej sa buďen na edné z ňich smejťi.Te buďeš maťi hvézde,
keré sa veďej smejťi.
A zas sa zasmev.
-A kod sa zaraduješ(človek sa furt rád raduje),buďeš rád,že si ma spoznav.
Buďeš naveky mojin prejťeľon.Buďe sa ťi chceťi smejťi spolu so mnó.
A z času na čas otvoríš oblok ľen tak pre zábavu...A tvoji prejťeľej budu veľmi prekvapéňi,že ťa viďej, ako sa smeješ,kod hľaďíš do ňebä.Tode in povéš:“Hej,hvézde ma furt rozosmeju“.A oňi su budu mesľiťi,že si sa zblázňev.
Vymasťín ťi peknó onó...
A zas sa zasmev.
-Buďe to.akobe son ťi daďev mésto hvézdó veľej malech zvončokó,keré sa veďej smejťi...
A zas sa zasmev.Poton zvážňev.
-Véš...túto noc...ňepríďi.
-Ňeopusťin ťa.
-Buďen vypadaťi,akobe ma veľač boľalo...buďen kus vyzeraťi,akobe son zomérav.Tak to bejva.Ňepríďi na to hľaďeťi,ňi je to način...
-Ňeopusťin ťa.
Aľe jemu to robelo trápeňa.
-Vravin ťi to...aj pre toho hada.Ňesmé ťa ušťípnuťi...Hade sa plané.Móžu ťa ušťípnuťi iba tak,abe bole rade...
-Ňeopusťin ťa.
Aľe veľač ho uspokojelo.
-Je pravdó,že na druhó ušťípnuťa už jed ňémaju...
Tú noc son ňezbadav,kode sa vydav na cestu.Ťichúnko sa vytraťev.Kod sa mi ho podarelo dohoňiťi,ponáhľav sa ďaľé a povédav mi ľen ťeľko:
-Ach!Te si tuna...
A chyťev sa ma za ruku.Aľe zas ho veľač začlo trápiťi.
-Ňespravev si dobre.Spósobev si mi boľas.Buďen vypadaťi ako mrtve,a ňebuďe to pravda...
Bov son ťicho.
-Pochop,je to veľmi ďeľako.Ňemóžen zvejťi so sebó toto ťelo.
Je veľmi ťažkó.
Bov son ťicho.
-Aľe to buďe iba ako stará opusťéna škrupina.A staré škrupine,to je ňič ňi smútno.
Bov son ťicho.
Straťev son odvahu.Aľe pozbérav son šecke sile:
-Véš,buďe to peknó.Aj jej hľadeťi na hvézde.Šetke hvézde budu studňe s redzavénema hrejdľí.Šetke hvézde mi budu naľévaťi vodu...
Bov son ťicho.
-Buďe to takó zábavnó!Te buďeš maťi päťsto miľijónó malech ľejtovcí,jej buďen maťi päťsto miľijónó studníčok...
A stíchov aj ón,ľebo plakav...
-Tu je to.Nahaj ma spraviťi aspon edon krok sameho.
A sádov si,ľebo sa bojav.
Ešťe dodav:
-Véš...mojej ruža...mán za ňí zodpovednos!Je taká slabá!A taká naivná!Má ľen šťeri naničsúce trňe,a té jí maju bráňiťi preťa svetu...
Aj jej son si sádov,ľebo son už ňevládav stáťi.Povédav:
-Tak...To je šecko...
Ešťe meľinok váhav,poton stáv.Spravev krok.Jej son sa nemohov hnúťi.
Pri jeho čľenkoch sa mihov žotej záblesk.Chviľi sa aňi ňehov.
A aňi ňeskríkov.Padav pomále,ako kod padá strom.
A dokonca,pre pésok,ňebolo počúťi ňič.

Preklad: Detone
Administrator
Administrátor
Príspevky: 154
Užívatelia "offline" Zobraziť profil Užívateľov
Administrátor zakázal verejnosti možnosť písania príspevkov.
 
horeStránka: 1